O revíre Charakteristika lokality

Charakteristika lokality

1.1  Geografická orientácia a orografické pomery

    Územie poľovného revíru leží prevažne vorografickej sústave Juhoslovenských kotlín a fragmentálne i v Slovenskom rudohorí (Hromádka 1956).Orografický celok Lučenská kotlina ako súčasť orografickej sústavy Juhoslovenských kotlín zaberá prevažnú časť územia Lesného hospodárskeho celku. Hranicu medzi Cinobanským podhorím a Lučenskou kotlinou tvorí približne čiara: Kalinovo- Breznička- Zelené-Poltár- Pondelok- Selce. Lučenská kotlina sa skladá zo širokých pruhov poriečnych nív doprevádzaných pleistocénnymi terasami pozdĺž Ipľa a jeho hlavných prítokov a z pahorkatinnej plošiny .Táto je členená hustou sieťou údolí a beztokých úvalín. Hrebene sú tu veľmi nevýrazné, skoro úplne ploché. Ich hlavný smer je v prevažnej časti východ a západ. Prevládajú v hrubom ryse južné nad severnými expozíciami. Lučenská kotlina sa vyznačuje jednoduchosťou zloženia i povrchu a patrí k intravulkanickej brázde. Pokrytá je vrstvou diluviálnej sprašovej hliny, pod ktorou sa nachádzajú treťohorné sedimenty patriace oligocénu, miocénu a pleiocénu. Z hornín tomto podloží sú zastúpené vrstvy štrku, piesku, pieskovcov a ílov. Najnižšie položeným bodom je Petrovecký potok(191 m.n.m) pri obci Pinciná.

 

1.2  Hydrologické a zrážkové pomery

   Územie poľovného revíru patrí do povodia Dunaja a do povodia Ipľa, ktorého riečna sústava je obojstranne málo vyvinutá. Jedná sa o vývojovo mladú sústavu, teda pórovitú. Ipeľ je riekou oligocéno-neogénnych oblastí, pretože jeho povodie je z prevažnej časti budované oligocénnymi a neogénnymi sedimentami s vulkanickými sériami. Horotvorné pochody v neogéne boli hlavnými určovateľmi vývoja riečnej siete Ipľa, ktorý si prerazil cestu kotlinami, oddeľujúcimi kryštalicko-druhohorné pásmo Západných Karpát od pásma sopečného. Platí teda, že charakteristika povodia Ipľa je daná predovšetkým hydrologickou povahou vulkanických vrstiev, ktoré budujú prevažnú časť povodia. Z význačných prítokov Ipľa na území poľovného revíru sú Poltarica, Petrovecký, Maštinský potok a Šťavica.

  Zrážkové pomery, jeden z najdôležitejších faktorov rastu, sú charakterizované priemerným ročným úhrnom a ročným chodom zrážok. Územie poľovného revíru patrí do teplej oblasti, náleží do klimatického okrsku A4-teplý,mierne suchý, s chladnou zimou, s priemernými ročnými zrážkami cca 600mm.

  V ročnom chode dlhodobého priemeru má najmenej zrážok mesiac február, maximum má mesiac máj, po ktorom zase mesačné úhrny klesajú až do októbra, kedy začína zrážok pribúdať.

 

1.3 Teplotné a veterné pomery

   Obdobne ako u zrážok vedľa základného vplyvu zemepisnej polohy, sa uplatňuje na rozdelenie teplôt povrchový reliéf územia. Územie poľovného revíru je teplé, kde priemerné ročné teploty dosahujú 8 C°. Najchladnejším mesiacom v roku je mesiac január, najteplejším mesiac júl. Vo vegetačnom období je priemerná teplota 15 C°. Doplnkom pre teplotnú charakteristiku je trvanie a nástup obdobia s priemernými dennými teplotami 5 C° a vyššími, ktoré sú odvodené z priebehu mesačných teplôt a z hľadiska skutočného počtu dní so spomenutou teplotou. Trvanie vegetačnej doby je 230 dní, začiatok je 26.-28.III.,koniec 4.-6.XI.

   Najčastejšie vetry na území revíru sú SZ a Z smeru. Najmenej sa vyskytujú J a V vetry. Maximálne bezvetrie pripadá na niektorý letný, alebo jesenný mesiac, obyčajne na koniec leta a začiatok jesene. Minimum bezvetria je na začiatku vegetačného obdobia v apríli, niekedy už v marci. Maximálny výskyt silných vetrov o sile 5 Beauf nepresahuje 1%.Vetry o sile 2-4 Beauf sú zastúpené 24%,vetry o sile 0-1 Beauf predstavujú 75%všetkých vetrov.

 

1.4 Geologické a pôdne pomery

   Územie leží v oblasti Karpát, ktoré vznikli veľmi dlhým a zložitým vývojom. Boli niekoľko krát zvrásnené, zaliate morom a znovu zvrásnené. Vulkanická činnosť koncom treťohôr dala Karpatom tvár, ktorú si v hrubých rysoch zachovali dodnes. Vznik a geologická stavba kotlín úzko súvisí s celkovým vývojom západokarpatskej horskej sústave. Po vyvrásnení flyšových pohorí nastala v staršom neogéne transgresia (postup mora),ktoré zalialo znížené časti nielen na okrajoch, ale vniklo aj do kotlín vnútri Karpát. Koncom staršieho miocénu more však vcelku ustupovalo. Ešte pozdejšie, mladšom neogénne, spojenie z morom sa úplne prerušilo. Rieky privádzali do jazier a vonkajších zálivov mora dažďovú vodu z Karpát, vysladzovali ich, takže po čase slanú morskú vodu nahradila sladká. Spodné časti kotlín vypĺňajú vrstvy mladších morských usadenín (bazálne zlepence, vápenec, sliene, slienité íly).Na morských usadeninách ležia usadeniny sladkovodné (íly, sladkovodné vápence, štrky, piesky).

     Koncom neogénu v pliocéne more definitívne ustúpilo. Jazerné sedimenty boli zanášané suchozemskými riečnymi (štrky, piesky, kalové hliny) a veternými nánosmi (spraše, hliny).

   Lesná pôda je výsledkom zložitých pôdotvorných pochodov, so stále sa meniacou dynamikou pôdnych vlastností (fyzikálnych, chemických, biotechnických, biologických),ktoré sú podmienkou tvorby pôdneho typu so zákonitým rozvrstvením a radom dôležitých morfologických a stratigrafických znakov. Profil pôdy má spravidla niekoľko horizontov, odlišných svojím usporiadaním, chemizmom, štruktúrou, zrnitosťou, farbou,hĺbkou, vlhkosťou a konzistenciou, ktorého obraz tvoria tieto pôdotvorné faktory:

 

  • Materská hornina

  • Organizmy

  • Reliéf

  • Klíma

  • Vek

  • Činnosť človeka

 

1.5 Fytocenologické pomery a zhodnotenie rastových podmienok drevín

     Na území poľovného revíru je rozšírený dubový lesný vegetačný stupeň, ktorý je súčasťou Lučeneckej kotliny. Živný rad B predstavuje hrabové dúbravy (Carpineto- Quercetum) Táto skupina lesných typov bola najdlhšie vystavená náporu človeka. Pôdy majú okrové odtiene a na príkrovoch sprašových hlín sú obyčajne bez skeletu. Humifikácia býva nezriedka zrýchlená. Spoločenstvá majú trávovitý charakter, s prevahou Lipnice lúčnej úzkolistej. Vlhkejšie typy vykazujú zvýšenú účasť Metlice trsnatej a Čerkáča peniažkovitého. Súčasný stav porastov a prevaha výmladkového cera je dôsledkom výmladkového hospodárenia. Hrab a krovitá vrstva (borievka) je prirodzenou súčasťou spoločenstiev.

       Okresný úrad Lučenec rozhodnutím č. Poľov. 134/34/93 zo dňa 28.6.1994 zaradil poľovný revír Petrovec o výmere lesných pozemkov 1462,87 ha a poľnohospodárskych pozemkov o výmere 3008,53 ha.

Obvodný lesný úrad v Lučencu

Hlavnou skupinou lesných typov je Carpineto-Quercetum.

 

 

Tab. 1.1 Normované kmeňové stavy pre poľovný revír Petrovec

 

Druh zveri

Normované kmeňové stavy

Pomer pohlavia

Koeficient prírastku

Danielia zver

187

1:1

1,0

Srnčia zver

210

1:1

1,3

Muflonia zver

37

1:1

1,2

Diviačia zver

64

1:1

1,3

Bažantia zver

183

1:3

0,3

Zajačia zver

126

1:1

0,2

Jarabičia zver

56

1:1

0,1

 

 

     PR  Petrovec je zaradený do srnčej poľovnej oblasti S XIV Lučenec- juh a do danielej lokality D13 Kalinovo, do prvej akostnej triedy. Koeficient prírastku je pre danieliu zver 1,0. Normovaný kmeňový stav danielej zveri v poľovnom revíri Petrovec je  určený na 187 kusov.

 

 

 

mapareviru